Život Prešova
online
online
Pred 70 rokmi objavili masové hroby Poliakov pri ruskom meste Katyň
13.04.2013 Celý región
Katyň/Bratislava 13. apríla (TASR) - Príslušníci nemeckého Wehrmachtu objavili pred 70 rokmi 13. apríla 1943 masové hroby poľských dôstojníkov, kňazov a intelektuálov pri ruskom meste Katyň.
Poľský parlament v roku 2007 stanovil 13. apríl ako Pamätný deň obetí katynskej masakry v Poľskej republike.
Na začiatku druhej svetovej vojny v roku 1939 Červená armáda obsadila východné Poľsko a uväznila 21.768 dôstojníkov poľskej armády, kňazov a intelektuálov. Na jar 1940 tajná polícia NKVD začala s ich popravou v lese neďaleko mesta Katyň, ležiaceho v Smolenskej oblasti v dnešnej Ruskej federácii (RF) neďaleko hranice s Bieloruskom. Varšava tvrdí, že boli všetci zavraždení, v dosiaľ objavených masových hroboch sa však podarilo nájsť len asi 14.000 mŕtvych tiel. Poľskí historici sa domnievajú, že cieľom masakru bolo zlikvidovať poľskú elitu a zabrániť tým znovuzrodeniu zvrchovaného poľského štátu.
Po objavení masových hrobov obetí 13. apríla 1943 príslušníkmi Wehrmachtu došlo k prerušeniu kontaktov medzi poľskou exilovou vládou v Londýne (Veľká Británia) a bývalým Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR). Masakra sa stala predmetom nacistickej propagandy, avšak Stalinovo sovietske vedenie popieralo akúkoľvek zodpovednosť za túto udalosť a obvinilo z masakry fašistov.
Až v období prebiehajúcej perestrojky a glasnosti dal Michail Gorbačov definitívne najavo, že zodpovednosť za udalosti v Katyni nesie niekdajší ZSSR, čo však nástupnícke štáty sovietskeho impéria neprevzali. Podľa archívnych materiálov príkaz na zabitie poľských dôstojníkov podpísal sovietsky vodca Josif Stalin 5. marca 1940.
Rodiny niektorých obetí sa pokúšali pomocou ruských súdov prinútiť prokurátorov, aby vyšetrili masakru, ktorá je v Poľsku vnímaná ako symbol útlaku zo sovietskej éry.
Hlavný vojenský prokurátor Ruskej federácie však oznámil, že vyšetrovanie bolo ukončené s tým, že masakru nemožno kvalifikovať ako genocídu, ale ako vojnový zločin, ktorý je v súčasnosti už premlčaný.
Ruský najvyšší súd v januári 2009 zamietol podnet na obnovenie vyšetrovania.
Tejto tristnej kapitole poľsko-ruských novodobých dejín sa venoval aj kultový poľský režisér Andrzej Wajda, ktorý snímkou Katyň postavil na sklonku svojho života umelecký pamätník svojmu otcovi, jednému zo zmasakrovaných.
Od pádu komunizmu v roku 1989 v Poľsku nezostane nepovšimnutá žiadna zmienka v médiách o Katyni.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 16. apríla 2012 vyhlásil, že nemôže posúdiť sťažnosť na ruské vyšetrovanie katynskej masakry tisícov poľských dôstojníkov z roku 1940. Sťažnosť podalo 15 Poliakov - príbuzných obetí masovej popravy. Sudcovia konštatovali, že k masakre došlo pred ruskou ratifikáciou Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý umožňuje občanom dovolávať sa spravodlivosti na ESĽP. Rusko však podľa vyhlásenia plne nespolupracovalo so súdom a neposkytlo mu rozhodnutie o ukončení vyšetrovania prípadu z roku 2004. ESĽP zároveň rozhodol, že ruské úrady neposkytli príbuzným obetí žiadnu oficiálnu informáciu o okolnostiach týkajúcich sa úmrtí, ani nevykonali žiadny vážny pokus lokalizovať hroby.
Nepotrestaná masakra naďalej zaťažuje rusko-poľské vzťahy. Bolesť znásobila 10. apríla 2010 aj havária vládneho poľského lietadla TU-154 na letisku pri Smolensku. Zahynulo všetkých 96 osôb na palube stroja, prezident Lech Kaczynski s manželkou Mariou a ďalších 94 ľudí.
Okrem prezidentského manželského páru bolo na palube lietadla množstvo významných predstaviteľov Poľskej republiky, a to členovia ústredných štátnych orgánov, parlamentu, hlavní predstavitelia poľskej armády, predstavitelia cirkvi, poradcovia prezidenta a ďalšie osobnosti politického a spoločenského života.
Poľský parlament v roku 2007 stanovil 13. apríl ako Pamätný deň obetí katynskej masakry v Poľskej republike.
Na začiatku druhej svetovej vojny v roku 1939 Červená armáda obsadila východné Poľsko a uväznila 21.768 dôstojníkov poľskej armády, kňazov a intelektuálov. Na jar 1940 tajná polícia NKVD začala s ich popravou v lese neďaleko mesta Katyň, ležiaceho v Smolenskej oblasti v dnešnej Ruskej federácii (RF) neďaleko hranice s Bieloruskom. Varšava tvrdí, že boli všetci zavraždení, v dosiaľ objavených masových hroboch sa však podarilo nájsť len asi 14.000 mŕtvych tiel. Poľskí historici sa domnievajú, že cieľom masakru bolo zlikvidovať poľskú elitu a zabrániť tým znovuzrodeniu zvrchovaného poľského štátu.
Po objavení masových hrobov obetí 13. apríla 1943 príslušníkmi Wehrmachtu došlo k prerušeniu kontaktov medzi poľskou exilovou vládou v Londýne (Veľká Británia) a bývalým Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR). Masakra sa stala predmetom nacistickej propagandy, avšak Stalinovo sovietske vedenie popieralo akúkoľvek zodpovednosť za túto udalosť a obvinilo z masakry fašistov.
Až v období prebiehajúcej perestrojky a glasnosti dal Michail Gorbačov definitívne najavo, že zodpovednosť za udalosti v Katyni nesie niekdajší ZSSR, čo však nástupnícke štáty sovietskeho impéria neprevzali. Podľa archívnych materiálov príkaz na zabitie poľských dôstojníkov podpísal sovietsky vodca Josif Stalin 5. marca 1940.
Rodiny niektorých obetí sa pokúšali pomocou ruských súdov prinútiť prokurátorov, aby vyšetrili masakru, ktorá je v Poľsku vnímaná ako symbol útlaku zo sovietskej éry.
Hlavný vojenský prokurátor Ruskej federácie však oznámil, že vyšetrovanie bolo ukončené s tým, že masakru nemožno kvalifikovať ako genocídu, ale ako vojnový zločin, ktorý je v súčasnosti už premlčaný.
Ruský najvyšší súd v januári 2009 zamietol podnet na obnovenie vyšetrovania.
Tejto tristnej kapitole poľsko-ruských novodobých dejín sa venoval aj kultový poľský režisér Andrzej Wajda, ktorý snímkou Katyň postavil na sklonku svojho života umelecký pamätník svojmu otcovi, jednému zo zmasakrovaných.
Od pádu komunizmu v roku 1989 v Poľsku nezostane nepovšimnutá žiadna zmienka v médiách o Katyni.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 16. apríla 2012 vyhlásil, že nemôže posúdiť sťažnosť na ruské vyšetrovanie katynskej masakry tisícov poľských dôstojníkov z roku 1940. Sťažnosť podalo 15 Poliakov - príbuzných obetí masovej popravy. Sudcovia konštatovali, že k masakre došlo pred ruskou ratifikáciou Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý umožňuje občanom dovolávať sa spravodlivosti na ESĽP. Rusko však podľa vyhlásenia plne nespolupracovalo so súdom a neposkytlo mu rozhodnutie o ukončení vyšetrovania prípadu z roku 2004. ESĽP zároveň rozhodol, že ruské úrady neposkytli príbuzným obetí žiadnu oficiálnu informáciu o okolnostiach týkajúcich sa úmrtí, ani nevykonali žiadny vážny pokus lokalizovať hroby.
Nepotrestaná masakra naďalej zaťažuje rusko-poľské vzťahy. Bolesť znásobila 10. apríla 2010 aj havária vládneho poľského lietadla TU-154 na letisku pri Smolensku. Zahynulo všetkých 96 osôb na palube stroja, prezident Lech Kaczynski s manželkou Mariou a ďalších 94 ľudí.
Okrem prezidentského manželského páru bolo na palube lietadla množstvo významných predstaviteľov Poľskej republiky, a to členovia ústredných štátnych orgánov, parlamentu, hlavní predstavitelia poľskej armády, predstavitelia cirkvi, poradcovia prezidenta a ďalšie osobnosti politického a spoločenského života.
Delegácia mala namierené do ruskej Katyne, kde si chceli uctiť pamiatku poľských vojakov, popravených v Katynskom lese v roku 1940 sovietskymi bezpečnostnými orgánmi.
0
www.ZIVOTPO.sk
